Môj príbeh???

8. září 2010 v 21:40 | Juli
tak konečne som si našla čas a notebook aby som to sem dala:PPP je to len krátky príbeh pre mnoho ludí bude asi príliž detský:PPP ale tak Zuzka to chcela má to mať..pre teba;)
 z časti tam opisujem seba:PP

spolu


Ľahla som si na posteľ a zavrela oči. Bola som už neskutočne unavená a to som za cely deň ešte nič poriadne nespravila. Pomyslela som si. Nemala by som zaspať. Chcela som otvoriť oči, ale takto mi bolo dobre.
Asi som zaspala, lebo keď som sa zobudila už bolo päť hodín a ja som nestíhala. ,, Do kelu!´´ frfľala som. ,, Ako sa mi to mohlo stať? ´´ Rýchlo som sa postavila z postele. A začala som premýšľať čo by som si mohla obliecť aby som nevyzerala ako úplný idiot. Nakoniec som si vzala rifle, úplné obyčajné a moje obľúbené biele tričko s nápisom I LOVE NY, nato som si ešte hodila červenú mikinu. Nastal čas ešte sa aspoň ako tak upraviť. Skúšala som si učecať svoje úžasné hnedé husté vlasy. Všetci mi ich vždy chválili a závideli. Keď som bola malá vždy som bola ostríhaná nejak nakrátko. No keď som vyrástla aspoň do takého veku, že o dĺžke svojich vlasom som začala rozhodovať sama, nechala som si ich narásť. Teraz sú už dlhé, aspoň ako tak, ale mne sa to páči. Teda keď mi nestoja ako práve teraz. Každý iným smerom. Po 5 minútach som to vzdala vzala som gumičku a dala si vlasy do copu. Čo tam po tom. Aj tak ho nikdy nezaujímalo ako vyzerám hlavne, že budeme chvíľu spolu. Usmiala som sa. Ešte som si dala špirálu, pre istotu keby si to náhodou všimol. Nakoniec som schmatla tašku a rozbehlasom sa von.
,, Kam si sa vybrala? ´´ Zakričala za mnou mamina.
,,Von. ´´ Odvrkla som.
,, Veď si nič nejedla. ´´ pre jej spokojnosť som si vzala jablko.
,, Spokoná? ´´
,, Ani nie. ´´ To už som poriadne nepočula, lebo som bežala ďalej po svojom. Autobus som nestíhala, takže som musela bežať. Strašne som sa už naňho tešila. Nevedela som sa dočkať.
Pribehla som na autobusovú zastávku, pozrela si kedy mi ide autobus a sadla som si. Išiel mi až o 10 minút, nemeškala som. Nechcelo sa mi stáť aj keď som presedela celý deň teda aj prespala. Začala som sa zamýšľať či sa mi za ten čas vôbec niečo snívalo. Skúšala som si spomenúť no nič ma nenapadalo, iba taká sprostosť. Poriadne si to ani nepamätám, vedci tvrdia, že sny trvajú len niekoľko sekúnd aj keď nám sa to môže zdať ako večnosť a pokiaľ sa neprebudíme počas sna, nič si nepamätáme. Zaujímavé, aspoň mne sa to tak zdá. Už ani neviem čo sa mi naposledy snívalo, ale veď to je jedno. Len som sa snažila rozptýliť si myseľ. Konečne dorazil autobus. Kúpila som si lístok od celkom príjemného vodiča a sadla som si blízko k dverám. Po ceste som sa rada pozerala von oknom. Vždy tam bolo niečo zvláštne čo ma zaujalo. Niekedy nejaká nová budova alebo matka s dieťaťom. Pozorovala som ich ako svojmu dieťatku kúpila zmrzlinu a tomu sa oči od radosti rozsvietili ako dve malé hviezdičky. A matka naňho s takou láskou pozerala. Konečne sme dorazili na hlavnú ulicu. Vystúpila som a rozbehla som sa smerom do parku k našej lavičke. Bola to len chvíľočka, hneď ako som tam dobehla zbadala som ho.
,,Jeremy!´´ Zvolala som a hodila som sa mu okolo krku. Konečne som bola pri ňom. Srdce mi až zaplesalo od šťastia. Bol tu, on,môj najlepší priateľ. Krásny, milý, múdry, srdečný, láskavý a hlavne môj. Poznali sme sa už niekoľko rokov. V detstve som sa sťahovala asi 4 krát a pri jednom z tých sťahovaní som spoznala Jeremyho. Okúzľujúceho chlapca za ktorým behalo každé dievča. Veď zelené očí,nie ako moje úplne obyčajné hnedé, krásna, hustá, čierna štica vlasov. Jemne sa mu vlnili ale iba tak, že si to mohol človek všimnúť len v úplnej blízkosti. Neviem ako sa to mne podarilo, ale zrejme som sa mu páčila od prvej chvíle. Lebo mňa si narozdiel od ostatných dievčat všimol. Aj keď ja jeho ani nie. Zdal sa mi namyslený. Veď vždy bol perfektné oblečený, učesaný a všetko okolo vzhľadu a to som nechápala, ani mne sa to nikdy nedarilo, vyzerať perfektne. No to je jedno, jednoducho sme sa zoznámili a toto priateľstvo sa stalo nerozlučné.
,,Ahoj Ashley ´´ Objal ma a dal mi pusu na líce. Usmiala som sa naňho.
,, Toto mi už chýbalo. ´´
,, Čo presne máš na mysli? ´´ šibalsky sa na mňa usmial.
,,Napríklad tvoje objatie. ´´ Pousmiala som a on ma hneď znova objímal.
,, Máš ho mať kedykoľvek.´´ Začala som sa smiať.
,,Veď ty počkaj, no a ako sa máš?´´
,, Keď som s tebou výborne, inak fajn. A ty? ´´
,, No veď to poznáš, škola ma nudí. Doma a to dá prežiť, ale teraz sme tu.´´ Postrčila som ho smerom k lavičke.
,, Ale nó, tak kam to dnes bude? ´´
,, Čo ti ja viem? ´´ zamyslela som sa.
,, Haló žiješ? ´´Zamávala mi rukou pred očami a pochechtával sa na mne.
,, Jasné, takže ide sa na húpačky. ´´ Vyštartovala som.
,, Húpačky? ´´ Zamračil sa. ,, To nemyslíš vážne. ´´
,, Ale myslím. ´´ vyplazila som mu jazyk. ,, Tak poď!´´ Márne som ho ťahala.
,, Tééda, koľko vážiš?´´ Zasmiala som sa.
,,No dovoľ, čo je to za otázku?´´ Pozrel na mňa a nadvihol jedno obočie. ,, Skôr ty koľko vážiš, asi to nebude obyčajný priemer, doma ťa nekŕmia?´´ začal si ma obzerať.
,, Nóó neboj sa, ja si ťa vykŕmim. ´´
,, No to isto.´´ Rýchlo som sa mu vykrútila a rozbehla som sa k húpačkam. ,,Moju váhu nechaj na pokoji ,, Zakričala som a on sa rozbehol za mnou.
,, Ha prvá! ´´ So smiechom som si sadla na húpačku a začala kývať nohami.
,, To nebola súťaž. ´´ Protestoval.
,, Och ty. ´´ Šťastne som zamrmlala. Poriadne som sa rozhúpala. ,, Zbožňujem ten pocit. Je to ako lietať. ´´ Usmievala som sa a pozerala som na oblohu.
,,Len nespadni prosím ťa.´´ Upozorňoval ma. Po chvíli sa tiež posadil na húpačku a začal kývať nohami. Najprv sa len jemne kýval a potom sa poriadne rozhúpal.
,, Wááu. ´´ Smial sa. ,, Aj ja lietam!´´
,, Poriadne sa rozhúp a dáme si súťaž.´´ Navrhla som mu.
,, No keďže ma vopred upozorňuješ tak súhlasím, čo to bude za súťaž?´´
,, Kto vyskočí ďalej! ´´ Zakričala som a hodila som sa z húpačky. ,, Áu ´´ Zamrnčala som. Hneď vyskočil za mnou.
,, Si v poriadku hlupáčik? ´´ Snažila som zistiť rozsiahlosť svojich zranení.
,,Čo ťa bolí? ´´ Pozeral sa na moju oškretú ruku z ktorej sa valila krv. ,, Hm toto by sa malo vyčistiť.´´ vytiahol vreckovku zo svojho vrecka.
,, Au au, nechaj to tak to prejde. Doma si to vyčistím.´´ Klamala som.
,, No jasné, to ti mam akože veriť? ´´ Zamračil sa na mňa.
,, Nemrač sa , budeš mať vrásky. ´´ Vyrovnávala som mu krčiace sa čelo.
,, Čo tam po vráskach, poď umyjeme ti to niekde.´´
,, Kde? ´´
,, Hm, napríklad v nejakej reštaurácii v ktorej nás pustia na wécka. ´´
,, Vieš čo? To vôbec nieje potrebné.´´
,, Ale je. ´´ Chytil ma za ruku a viedol smerom do mesta. ,, A neprijímam žiadne námietky.´´
,, Ok. ´´
,, Tadiaľto. ´´ Postrčil ma k reštaurácií a už sme boli dnu. Hneď sme smerovali na wécka.
,, Na dámy alebo na pánov? ´´ Zaškeril sa.
,, Dámy.´´ Povedala som jednoznačne.
,, Fajn. ´´ Otvoril dvere a už bol dnu. O pár sekúnd ich zas otvoril. ,, Vieš ono to nemá zmysel keď som tam sám, keby som chcel ísť cikať šiel by som na pánov. ´´
,, Veď dobre, dobre.´´ Vošla som za ním.
,, Daj mi ruku. ´´ Nastavila som mu ruku z ktorej mi stále tiekla krv, ale už menej.
,, Ty máš nápady skákať z húpačky.´´ Strčil mi ruku pod vodovod.
,, Náhodou to bol dobrý nápad. ´´ Zobral mydlo a dal mi ho rovno na ranu.
,, Á to štípe. ´´ Mykla som rukou.
,, To je dobre. ´´ Zmyl mi mydlo a opatrne si obzeral ranu. ,, Keby som mal leukoplast aj by som ti to zalepil.´´
,, Neboj, zaobídem sa aj bez toho.´´ Vyštartovala som z wécka. Jeremy hneď za mnou. Akurát keď sme vychádzali namierila si to na toalety nejaká žena. Dosť si nás obzerala. Hneď ako zašla sme s Jeremym spustili rehot.
,, Čo si myslíš čo ju asi tak napadlo, že sme tam robili? ´´ Povedala som pomedzi smiech.
,, Nič slušné´´ Začal sa rehotať ešte viac. Keď sme sa trochu ukľudnili vyšli sme von a sadli sme si na najbližšiu lavičku.
,, Tak kam teraz? ´´ Spýtala som sa ho zvedavo.
,, Hmm..´´ Zamyslel sa. ,, Na zmrzlinu! ´´ Povedal zvesela.
,,Á tak žeby bolo až tak teplo? ´´
,, Nebodaj ti je zima.´´ Zaškeril sa na mňa.
,, To zas nie, ale ani horúco. ´´ Protestovala som.
,, Nič sa ty neboj, keď ti bude zima ja ťa zohrejem. ´´ Udivene som naňho pozrela.
,, Čo tak na mňa pozeráš? Ja to myslím vážne. ´´
,, Dobre. Platí. Ideme na Zmrzku. ´´ A už sme obaja stáli na nohách. Kúpila som si, teda Jeremy mi kúpil čokoládovú. Moju obľúbenú. On si dal vanilkovú. Ako som sa tak naňho pozerala ako si vychutnáva zmrzlinu, kúsok som mu z nej odlízla?
,, Héj, to je moja zmrzlina jedz svoju! ´´ Odtiahol si ju rýchlo čo najďalej odo mňa.
,, Mmm aj tak moja je lepšia. ´´ Začala som sa obzerať okolo seba.
,, Blbosť.´´ Ďalej si lízal zmrzlinu.
,,No´´ Zašomrala som . Keď ju dojedol otočil sa na mňa vytiahol vreckovku a začal mi utierať ústa.
,, Čo to robíš? Šibe ti? ´´ Uhla som sa mu.
,,Chcel som ti len pomôcť aby si nechodila taká špinavá´´ Zaškeril sa.
,, Hej hej jasné ´´ Kútiky úst sa mi začali rozťahovať do úsmevu.
,, Tak a keď už si taká krásne čistá, kam ideme? ´´ Pozrel sa na mňa s otázkou v očiach.
,, Húpačky? ´´ Spýtala som sa provokatívne.
,, Ha, tak to ani náhodou! Na to ma už nenahovoríš! ´´
,, Fajn. ´´ Odsekla som. Tak sme vykročili len tak, nikam. Nastalo medzi nami zvláštne ticho. Niekoľko minút nikto nič nepovedal. Neviem prečo. Asi sme nevedeli čo by sme si mali teraz povedať, tak sme len mlčali a šli ďalej kam nás len nohy viedli. Neskôr sme už vychádzali z mesta. Bolo to zvláštne, okolo nás šiel nejaký opilec, tak som sa viac priblížila k Jeremymu, až som sa oňho obšuchla. Pozrel na mňa pobaveným pohľadom. Krásne vonial. Pomyslela som si. V podstate on bol celý pekný, veď naňho letelo aj dosť báb. Len ja som to akosi nevnímala, bol to pre mňa len kamarát, teda presnejšie môj najlepší kamarát. Jemu som mohla povedať čokoľvek, jemu som bezvýhradne verila. Myslím žeby som bola schopná mu dokonca zveriť aj vlastný život. Medzi nami bolo take zvláštne puto. No veď po toľkých rokoch som sa čudovala, že nám na krku nevysí nejaký trápny prívesok best friend polka srdiečka. No teda mne sa to páčilo, ale určite nie medzi chalanom a babou.
,, Kam vlastne idem? ´´ Prerušil chod mojich myšlienok.
,, Uhm, no ja neviem asi by som už mala ísť domov. ´´ Zamračila som sa .
,, Už? Veď len teraz si prišla. ´´
,, Že len teraz, zlato hovoria ti niečo hodinky? ´´ Vyškierala som sa nanňho.
,, Ani nie.´´ Priznal sa.
,, Vidno.´´
,, Asi.´´ Odvrkol.
,, Vieš už sme spolu minimálne tri hodiny. ´´
,, Ale kdéé. Veď sme si ešte nič nepovedali. ´´
,, A čo si akože máme hovoriť ? ´´ Prekvapene som sa spýtala.
,, No šak vieš všetky tie obkeci. ´´
,, Tie obkeci sme obišli.´´ Povedala som s úsmevom . ,, My ideme rovno na vec. ´´ Začala som sa smiať z toho ako to vyznelo.
,, Trubka. ´´ Krútil nado mnou hlavou.
,, Dobre už mlčím. ´´ Naznačila som, že si zamykám ústa.
,, Ty mlčať nevydržíš.´´ Už som chcela namietať, no bola som ticho aby som mu dokázala, že to viem. A aby som to dokázala aj samej sebe. Rukami som mu začala naznačovať, že už musím ísť domov. Chytil na mne záchvat smiechu. Uštipačne som naňho pozrela a čakala kým sa ukľudní.
Keď už som konečne ako tak ticho, postavila som sa na špičky, pretože ako som asi zabudla spomenúť som neskutočný krpec. No krpec ako krpec. Taký priemer by som povedala. Vylepila som mu pusu na líce a rozbehla som sa preč. On sa ako taká trubka rozbehol rovno za mnou.
,, Héj stoj! ´´ Kričal na mňa. Tak som zastavila a čakala som čo odo mňa chce.
,, Tomu vravíš poriadne lúčenie? ´´ Mykla som plecami.
,, Fajn chápem, mlčíš ale takto sa nedá poriadne rozlúčiť. ´´ Stále som mlčala.
,, Už rozprávaj! ´´ Naliehal na mňa.
,, A čo chceš počuť? ´´
,, Sláva. Chcem počuť ako strašne ma máš rada. Že za mnou prahneš nehynúcou láskou a hneď ako odídem budem ti chýbať. ´´ Vysypal zo seba.
,, Tu nehynúcu lásku si si mohol odpustiť. ´´ štipla som ho .
,, Dobre to môžeš vynechať inak počúvam .´´
,, Mám ťa rada a už teraz mi chýbaš,no musím bežať. ´´ Krútila som nad nim hlavou, ešte raz som mu dala pusu no tentoraz na ústa a rozbehla som sa na autobus domov. Ešte som videla ako tam ostal stáť sám. V autobude som sa zamýšlala nad tým čo k nemu vlastne cítim.
 


Komentáře

1 sjuzn sjuzn | Web | 9. září 2010 v 19:20 | Reagovat

krásne:) veď som vravela ,že TO vieš na tom nie je nič ťažké:) som si ťa úplne predstavovala síve v niektorých častiach som si ťa nevedela stotožniť ,ale inak krásne sice som myslela ,že to skonči inak ,ale krááásne:)

2 Juli Juli | 9. září 2010 v 20:49 | Reagovat

ako inak? :DDD mne to príde take nudné:) nezáživné :PP hej vieš si ma predstaviť na tej húpačke že? :PPP ale tak pre teba som to sem dala :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama